Něco o Martině
O autorovi sa obyčajne píše v tretej osobe. Viete, niečo ako „Martina Slneková sa narodila na Slovensku svojej mame a otcovi a od 11 rokov začala písať poéziu inšpirovaná krátkym životom vošky…“ 🙂
Ale prečo písať o sebe v tretej osobe – čo som nejaký vyhynutý druh? Práve naopak – som dosť živý druh.
Život vnímam ako príležitosť porozumieť sebe a druhým a všetko, čo so sebou život prináša – šťastie, nešťastie, úspechy, pády – sú odrazové mostíky k väčšiemu a väčšiemu porozumeniu zákonitostí života a človeka. Písanie poézie mi umožňuje deliť sa o toto porozumenie s druhými. Je to moja srdcová záležitosť :).
Proč jsem básně napsala
Moja časť MAJÁKOV je poézia. Hoci mám poéziu rada, nikdy som nemala ambíciu vydať vlastnú zbierku básní. Keď vznikla myšlienka MAJÁKY, bola som nadšená a moja osobná odpoveď na „Prečo MAJÁKY?“ je jednoduchá: Lebo život môže byť lepší. Lebo vy sa môžete cítiť lepšie. Lebo vy ste sila, ktorá dokáže veci zmeniť. Lebo vy ste svoje šťastie, svoj zármutok, svoje nadšenie, svoje všetko. MAJÁKY chcú čitateľovi ukázať cestu k samému sebe. Tak ako je MAJÁK tradične symbolom oporného bodu, chcem aj ja byť pre svojich čitateľov symbolom nádeje a viery, že ich život môže byť lepší.
Ukázka z tvorby
farby nášho života
farbíme ho do ružova
do farebna, do zlata…sme maliari pred plátnom
so životným dielom
s plnučičkou paletou
a pripraveným perom
jeseň nie je jeseň,
keď lístie nie jej červené
a leto nie je letom
keď kvety nie sú rozmarné
daj životu farbu,
sprav si z neho navždy
veľkolepú maľbuna tebe je veľkosť plátna
zafarbi ho celé,
hranica ti nie je daná –
nechaj ho hoc biele
ty sa budeš naňho dívať,
tvoj to bude zážitok,
pri pohľade môžeš zívať
a môže to byť pôžitok
a kam ich všetky dáš,
bude už len na tebe,
dobre si to zvážvymysli si veľké plátno,
nestrihaj ho ničím,
neokliešťuj si ho rámom –
ten ti obraz zničí
namaľuj si stromy, kvety,
namaľuj si radosť,
namaľuj si šťastie, úspech,
daj životu za dosť…
